Múzeá, galérie a sakrálne objekty sú celosvetovo terčom organizovaného zločinu a medzinárodných priekupníkov. Kým niektoré ukradnuté artefakty sa podarí vrátiť do zbierok vďaka medzinárodnej policajnej spolupráci, mnohé zostávajú navždy stratené na čiernom trhu.

Lebka svätej Zdislavy uložená v Jablonnom v Podještědí. (2024) Autor: ČTK

Krádeže z pamäťových inštitúcií a sakrálnych objektov
Kriminálne živly sa nezastavia ani pred objektmi mimoriadnej náboženskej či historickej hodnoty. V Českej republike verejnosťou otriasla krádež lebky svätej Zdislavy priamo z baziliky v Jablonnom v Podještědí. Polícia zlodeja vypátrala a zistila, že lebku zabetónoval do schránky s úmyslom hodiť ju do rieky; expertom sa ju našťastie podarilo z betónu bezpečne vyňať. Ďalším českým prípadom je krádež zmierovacieho kameňa z roku 1569 na Bystřicku, ktorý sa dodnes nenašiel.

Špecifickým rizikom pre zbierkotvorné inštitúcie sú cielené lúpeže. V Španielsku zlodeji odcudzili z múzea zlaté predmety pochádzajúce z druhého najvýznamnejšieho zlatého pokladu bronzovej doby v Európe. Podobný osud postihol francúzske múzeum, z ktorého zmizol zlatý keltský náhrdelník. Na Sicílii zasa páchateľov zrejme napojených na mafiu nezastavili ani bezpečnostné opatrenia; ukradli štyri vzácne diela renesančného majstra Antonella da Messiny. Ďalšie dva obrazy pre ich váhu a rozmery zanechali priamo na ulici.

Úspešné návraty a odhaľovanie podvodov
Pozitívnou správou je funkčnosť medzinárodných databáz ukradnutých umeleckých diel a koordinácia policajných zborov. Francúzska polícia objavila počas protidrogovej razie ukradnutý Picassov obraz v hodnote 15 miliónov eur a rovnako vypátrala dva odcudzené obrazy maliara Augusta Renoira. Podobný úspech zaznamenali talianske úrady, ktoré po mesiacoch pátrania zaistili ukradnuté plátna Renoira, Cézanna a Matissa.

Súčasťou čierneho trhu je však aj falšovanie proveniencie a dokumentácie. Súdy aktuálne odsúdili podvodníka, ktorý sa pokúsil nadnárodnej aukčnej spoločnosti Sotheby’s predať štyri sochy s falošnou sprievodnou dokumentáciou, na čo upozornila aj nedávna česká reportáž o systéme vydávania účelových a nepravdivých posudkov na výtvarné diela.

Zdroje k článku:
Všetky zdroje boli čerpané z: Spravodaj heritage crimes a ochrana kultúrneho dedičstva, roč. 11, č. 2, ktorého autorom je Mgr. Matúš Sládok, PhD.

Ďalšie videá, rozhovory a príklady z praxe